Achyutashtakam Explained – Lord Vishnu's Glories in a Devotional Kavach

श्रेणी:Other Vedic Stotra
उपश्रेणी:Vedic stotras are sacred hymns composed in praise of deities, meant to invoke divine blessings, spiritual elevation, and inner peace.
Achyutashtakam Explained – Lord Vishnu's Glories in a Devotional Kavach
Achyutashtakam Explained – Lord Vishnu's Glories in a Devotional Kavach  Icon

Introduction

  • Achyutashtakam is a devotional hymn composed by Adi Shankaracharya, praising Lord Vishnu (Achyuta) in his many divine forms.
  • This 8-verse stotra describes the Lord with various names like Keshava, Narayana, Rama, Krishna, Govinda, invoking divine joy.
  • Chanting this stotra brings spiritual bliss, purity of mind, and freedom from ego and attachments.
  • It helps develop single-pointed devotion (bhakti) and invokes Lord Vishnu’s eternal grace and presence.
  • Reciting it daily, especially on Ekadashi, Vaikuntha Ekadashi, or during Vishnu puja, brings inner peace and liberation.



॥ अच्युताष्टकम् ॥

अच्युतं केशवं रामनारायणं
कृष्णदामोदरं वासुदेवं हरिम्।
श्रीधरं माधवं गोपिकावल्लभं
जानकीनायकं रामचंद्रं भजे ॥१॥

 Achyutam-Keshavam-Ram-Narayanam
Krishna-Damodaram-Vasudevam-Harim
Sridharam-Madhavam-Gopika-Vallabham
Janaki-Nayakam-Ram-Chandram-Bhaje ||1||

भावार्थ:
मैं भगवान अच्युत (जो कभी मोहित नहीं होते), केशव, राम, नारायण,
कृष्ण, दामोदर, वासुदेव, हरि,
श्रीधर, माधव, गोपिकाओं के प्रिय श्रीकृष्ण,
और जानकीपति रामचन्द्र की भक्ति करता हूँ।

अच्युतं केशवं सत्यभामाधवं
माधवं श्रीधरं राधिकाराधितम्।
इन्दिरामन्दिरं चेतसा सुन्दरं
देवकीनन्दनं नन्दजं सन्दधे ॥२॥

Achyutam-Keshavam-Satyabhama-Madhavam
Madhavam Sridharam-Radhika-aradhitam
Indira Mandiram-Chetasa-Sundaram
Devaki Nandanam-Nandajam-Sandhade ||2||

भावार्थ:
मैं अच्युत, केशव, सत्यभामा के प्रिय,
लक्ष्मीपति माधव, राधा द्वारा पूजित श्रीधर,
देवी लक्ष्मी के निवास स्थान, मन को आकर्षित करने वाले,
देवकीनंदन और नन्दजी के पुत्र श्रीकृष्ण का ध्यान करता हूँ।

विष्णवे जिष्णवे शाङ्खिने चक्रिणे
रुक्मिणिरागिणे जानकीजानये।
वल्लवीवल्लभायार्चितायात्मने
कंसविध्वंसिने वंशिने ते नमः ॥३॥

 Vishnave-Jishnave-Sankhine-Chakrine
Rukmini Ragine-Janaki Janaye
Vallavi-Vallabha-Architaya-Atmane
Kamsa-Vidhvamsine-Vamsine-Te Namah ||3||

भावार्थ:
मैं सर्वव्यापी विष्णु, अजेय, शंखधारी, चक्रधारी,
रुक्मिणी के प्रिय और जानकी के स्वामी को नमन करता हूँ।
जो गोपिकाओं के प्रिय हैं, आत्मरूप में पूजित हैं,
कंस के संहारक और बांसुरी बजाने वाले हैं—उन्हें प्रणाम।

कृष्ण गोविन्द हे राम नारायण
श्रीपते वासुदेवाजित श्रीनिधे।
अच्युतानन्त हे माधवाधोक्षज
द्वारकानायक द्रौपदीरक्षक ॥४॥

 Krishna-Govinda-Hey-Ram-Narayan
Shripate-Vasudeva-ajita-Srinidhe
Achyuta-ananta-Hey-Madhava-Adhokshaja
Dwaraka-Nayaka-Draupadi-Rakshaka ||4||

भावार्थ:
हे कृष्ण, गोविंद, राम, नारायण!
हे लक्ष्मीपति, वासुदेव, अजय और श्रीसम्पत्ति के स्रोत!
हे अच्युत, अनंत, माधव और इन्द्रियों से परे प्रभु!
हे द्वारका के स्वामी और द्रौपदी की रक्षा करने वाले! मुझे कृपा दें।

राक्षसक्षोभितः सीतया शोभितो
दण्डकारण्यभूपुण्यताकारणः।
लक्ष्मणेनान्वितो वानरैः सेवितो
ऽगस्तसम्पूजितो राघवः पातु माम् ॥५॥

 Rakshasa-Kshobhitah-Sitaya-Shobhitah
Dandakaranya-Bhu-Punyata-Karanah
Lakshmanen-Anvito-Vanaraih-Sevitah
Agastya-Sampujito-Raghavah-Patu-Mam ||5||

भावार्थ:
जो राक्षसों को आतंकित करते हैं, सीता सहित शोभायमान हैं,
दण्डकारण्य की भूमि को पवित्र बनाने का कारण बने,
जो लक्ष्मण सहित हैं, वानरों द्वारा सेवा किये जाते हैं,
और अगस्त्य मुनि द्वारा पूजित हैं—वे राघव मेरी रक्षा करें।

धेनुकारिष्टकानिष्टकृद्द्वेषिहा
केशिहा कंसहृद्वंशिकावादकः।
पूतनाकोपकःसूरजाखेलनो
बालगोपालकः पातु मां सर्वदा ॥६॥

 Dhenuka-Arishtaka-Nishtakridd-Dveshiha
Kesiha-Kamsahrid-Vanshika-Vadakah
Putana-Kopakaha-Suraja-Khelano
Bala-Gopalakah-Patu-Mam-Sarvada ||6||

भावार्थ:
जो धेनुक, अरिष्टक जैसे दैत्यों का वध करते हैं,
शत्रुओं का संहार करते हैं, केशी व कंस को मारे हैं,
बांसुरी बजाने वाले, पूतना पर क्रोधित हुए,
यमुना किनारे खेलने वाले बाल गोपाल—वे सदा मेरी रक्षा करें।

विद्युदुद्योतवत्प्रस्फुरद्वाससं
प्रावृडम्भोदवत्प्रोल्लसद्विग्रहम्।
वन्यया मालया शोभितोरःस्थलं
लोहिताङ्घ्रिद्वयं वारिजाक्षं भजे ॥७॥

 Vidyud-Udyota-Vat-Prasphurat-Vasasam
Pravrida-Ambhoda-Vat-Prollasad-Vigraham
Vanyaya-Malaya-Shobhita-Urahsthalam
Lohita-Anghri-Dvayam-Varija-Aksham-Bhaje ||7||

भावार्थ:
जिनके वस्त्र बिजली की चमक जैसे तेजस्वी हैं,
शरीर वर्षा ऋतु के बादल जैसा दीप्तिमान है,
जिनके वक्षस्थल पर वनमालाएँ शोभायमान हैं,
जिनके चरण रक्तवर्ण के हैं और नेत्र कमल जैसे हैं—उन्हें मैं नमस्कार करता हूँ।

कुञ्चितैः कुन्तलैर्भ्राजमानाननं
रत्नमौलिं लसत्कुण्डलं गण्डयोः।
हारकेयूरकं कङ्कणप्रोज्ज्वलं
किङ्किणीमञ्जुलं श्यामलं तं भजे ॥८॥

 Kunchitaih-Kuntalair-Bhrajaman-Ananam
Ratna-Maulim-Lasat-Kundalam-Gandayoh
Hara-Keyurakam-Kankana-Projjwalam
Kinkini-Manjulam-Shyamalam-Tam-Bhaje ||8||

भावार्थ:
जिनका मुख सुंदर कुञ्चित केशों से सुशोभित है,
मस्तक पर रत्नमय मुकुट है, गालों पर कुंडल शोभित हैं,
गले में हार, बाहों में केयूर और कलाई में कंगन हैं,
जिनके कटि पर मनोहर घंटियाँ हैं—ऐसे श्यामसुंदर को मैं प्रणाम करता हूँ।

अच्युतस्याष्टकं यः पठेदिष्टदं
प्रेमतः प्रत्यहं पूरुषः सस्पृहम्।
वृत्ततः सुन्दरं कर्तृविश्वम्भरस्तस्य
वश्यो हरिर्जायते सत्वरम् ॥९॥
Achyutashtakam-Yah-Pathet-Ishtadam
Prematah-Pratyaham-Purushah-Saspraham
Vrittatah-Sundaram-Kartir-Vishvambharah-Tasya
Vashyo-Harir-Jayate-Satvaram ||9||

भावार्थ:
जो पुरुष इस सुंदर और मनचाहा फल देने वाले अच्युताष्टक का
प्रेमपूर्वक नित्य पाठ करता है,
उसका रचयिता, पालनकर्ता भगवान विष्णु
शीघ्र ही उसकी वश में हो जाते हैं।

कॉपीराइट © 2025 DevNaman Co., Ltd. सर्वाधिकार सुरक्षित।
डिज़ाइन: DevNaman